Švédsko - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Švédsko
Švédske kráľovstvo
Vlajka Švédska Znak Švédska
Vlajka Znak
Národné motto:
"För Sverige i tiden"
Štátna hymna:
Du gamla, Du fria
EU-Sweden.svg
Miestny názov  
 • dlhý Konungariket Sverige
 • krátky Sverige
Hlavné mesto Štokholm
59°21′ S.š. 18°04′ V.d.
Najväčšie mesto Štokholm
Úradné jazyky švédčina


Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády
konštitučná monarchia
kráľ Karol XVI. Gustáv
Ulf Kristersson
Vznik 860
Susedia Nórsko, Fínsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
450 295 km² (55.)  
 km² (8,37 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2020)
 • sčítanie (2018)

 • hustota (2020)
 
10 377 781 (89.)
10 135 303

25/km² (198.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2020
563 882 mld. $ (39.)
52 447 $ (16.)
Index ľudského rozvoja (2019) 0,945 (7.) – veľmi vysoký
Mena švédska koruna (SEK)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód SWE / SE
Medzinárodná poznávacia značka S
Internetová doména .se
Smerové telefónne číslo +46
Gramotnosť: 100%

Súradnice: 61°S 15°V / 61°S 15°V / 61; 15

Štokholm

Švédsko (švédsky: Sverige Prehrať vypočuj si), oficiálne Švédske kráľovstvo (švédsky: Konungariket Sverige Prehrať vypočuj si) je severská krajina v severnej Európe. Na západe a severe hraničí s Nórskom, na východe s Fínskom a na juhozápade je spojené s Dánskom zaveseným mostom cez Öresundský prieliv. S rozlohou 450 295 kilometrov štvorcových je Švédsko podľa rozlohy najväčšou krajinou v severnej Európe, treťou najväčšou krajinou v Európskej únii a piatou najväčšou krajinou v Európe. Hlavným mestom je Štokholm. Švédsko má celkovú populáciu 10,4 milióna obyvateľov, z toho 2,6 milióna cudzincov. Osoby so zahraničným pôvodom sú definované ako osoby, ktoré sa narodili v zahraničí alebo sa narodili vo Švédsku s rodičmi narodenými v zahraničí. Má nízku hustotu obyvateľstva, 25 obyvateľov na kilometer štvorcový, v niektorých lokalitách dosahuje až 1 437 osôb na km2. 87% Švédov žije v mestských oblastiach, ktoré zaberajú 1,5% celej rozlohy. Najvyššia koncentrácia je v strednej a južnej polovici krajiny.

Švédsko je súčasťou zemepisnej oblasti Fennoškandinávia. Podnebie je vo všeobecnosti mierne pre svoju severnú zemepisnú šírku kvôli výraznému námornému vplyvu. Napriek vysokej zemepisnej šírke má Švédsko často teplé kontinentálne letá, keď sa nachádza medzi severným Atlantikom, Baltským morom a obrovskou ruskou pevninou. Všeobecné podnebie a prostredie sa výrazne líšia od juhu a severu kvôli veľkým rozdielom v zemepisných šírkach a veľká časť Švédska má spoľahlivo chladné a zasnežené zimy. Južné Švédsko je prevažne poľnohospodárske, zatiaľ čo sever je husto zalesnený a zahŕňa časť škandinávskych vrchov.

Germánske národy obývali Švédsko prvadepodobne už od neskorej doby bronzovej, do histórie sa dostali ako Géatovia (švédsky Götar) a Švédi (Svear) a tvorili morské národy známe ako Severania. Samostatný švédsky štát vznikol začiatkom 12. storočia. Po tom, čo Čierna smrť v polovici 14. storočia zabila asi tretinu škandinávskeho obyvateľstva, Hanzová liga ohrozovala škandinávsku kultúru, financie a jazyky. To viedlo v roku 1397 k vytvoreniu škandinávskej Kalmárskej únie, ktorú Švédsko v roku 1523 opustilo. Keď sa Švédsko zapojilo do tridsaťročnej vojny na strane reformistov, začalo sa rozširovanie jeho území a nakoniec sa vytvorilo Švédske impérium. Do začiatku 18. storočia sa stalo jedným z veľmoci Európy. Švédske územia mimo Škandinávskeho polostrova sa v priebehu 18. a 19. storočia postupne strácali, končiac anexiou dnešného Fínska Ruskom v roku 1809. Posledná vojna, do ktorej bolo priamo zapojené Švédsko, bola v roku 1814, kedy bolo Nórsko vojensky prinútené k personálnej únii, ktorá sa v roku 1905 pokojne rozpustila. Odvtedy je vo Švédsku mier, ktorý zachováva oficiálnu politiku neutrality v zahraničných záležitostiach. V roku 2014 oslavovalo Švédsko 200 rokov mieru a prekonalo dokonca rekord Švajčiarska v tejto oblasti. Švédsko bolo formálne neutrálne počas oboch svetových vojen a studenej vojny, hoci od roku 2009 otvorene smerovalo k spolupráci s NATO. V roku 2022 po invázii Ruska na Ukrajinu požiadalo o vstup do NATO.

Švédsko je konštitučná monarchia a parlamentná demokracia. Zákonodarnú moc má 349-členný jednokomorový Riksdag. Je to unitárny štát, ktorý je v súčasnosti rozdelený na 21 provincií a 290 obcí. Udržiava severský systém sociálneho zabezpečenia, ktorý poskytuje svojim občanom univerzálnu zdravotnú starostlivosť a terciárne vzdelávanie. Má jedenásty najvyšší príjem na obyvateľa na svete a patrí veľmi vysoko v oblasti kvality života, zdravia, vzdelania, ochrany občianskych práv, hospodárskej konkurencieschopnosti, rovnosti príjmov, rovnosti pohlaví, prosperity a ľudského rozvoja.[1] Švédsko vstúpilo do Európskej únie 1. januára 1995, ale po referende odmietlo členstvo v NATO a tiež členstvo v eurozóne. Je tiež členom OSN, Severskej rady, Rady Európy, Svetovej obchodnej organizácie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Etymológia

Slovo Švédsko je odvodené od strednej holandčiny a strednej dolnej nemčiny zo 17. storočia. V starej angličtine bola krajina pomenovaná ako Swéoland a Swíoríce (staronórsky Svíaríki). Anglonormani z 12. a 13. storočia používal Suane, Swane (s prívlastkom Suaneis). V škótčine sa objavuje v 16. storočí názov Swane (Swaine). V ranej modernej angličtine sa používal názov Swedeland.

Dejiny

Tradičný švédsky vidiecky dom
Mapa Švédska a Nórska, 1890

Územie Švédska bolo obývané už počas doby kamennej. Najskorší obyvatelia boli zrejme lovci a zberači, ktorí sa živili najmä tým, čo im mohlo ponúknuť more (neskôr nazvané Baltským).

Začiatkom stredoveku patrili Švédi medzi Vikingov. Pokresťančovanie v 12. storočí viedlo k zjednoteniu švédskeho štátu. Východno-západná schizma medzi katolíkmi a východným ortodoxným náboženstvom sa odzrkadlila v častých vojnách medzi Švédskom a Novgorodom, situácia sa upokojila v roku 1323 Nöteborským paktom, ktorým sa stanovili hranice.

Podobne ako novozaložené štáty Nórsko a Dánsko bolo Švédsko v 14. storočí sužované krízami sťaženými aj čiernou smrťou, napriek tomu sa však divoká expanzívnosť tejto krajiny na Škandinávsky polostrov a územie súčasného Fínska nezmiernila. Politické začlenenie budúceho Fínska do Švédska trvalo od roku 1362 až do roku 1809.

V roku 1389 sa tri krajiny – Nórsko, Dánsko a Švédsko zjednotili pod jednu monarchiu (Kalmarská únia). Išlo však o personálnu, nie politickú úniu. Počas 15. storočia vzdorovali Švédi snahe centralizácie moci pod korunou Dánska, čo vyústilo až do ozbrojených konfliktov. Švédsko sa odpojilo v roku 1521, kedy Gustáv Eriksson Vasa, od roku 1523 známy ako kráľ Gustáv I., znovu nastolil oddelenie švédskej koruny od únie. Gustáv Vasa je Švédmi považovaný za Otca národa.

Švédsko prijalo v 16. storočí reformáciu. Luteranizmus sa stal štátnym náboženstvom a odvtedy až dodnes je dominantným teologickým akcentom v švédskom kresťanstve. Švédska cirkev zotrvala pri svojej organizačnej hierarchii zdedenej od rímskokatolíckej cirkvi.

V 17. storočí nastal vzrast Švédska ako jednej z veľmocí Európy vďaka úspešnej spoluúčasti v tridsaťročnej vojne iniciovanej kráľom Gustávom II. Adolfom. Táto pozícia sa však začala drobiť v 18. storočí, kedy imperialistické Rusko bojovalo s vládami severnej Európy vo veľkej severskej vojne, a najmä v roku 1809, kedy sa oddelila východná polovica Švédska, z ktorej vzniklo Fínske veľkokniežatstvo Ruska.

Novodobá história Švédska je pokojná, posledná vojna, ktorej sa krajina zúčastnila, bola výprava proti Nórsku v roku 1814, po ktorej vznikla Švédskom riadená personálna únia s Nórskom. Táto bola v mieri rozdelená roku 1905, napriek rôznym vyhrážkam. Hroziacej socialistickej revolúcii sa Švédsko vyhlo v roku 1917, po čom bol opätovne nastolený parlamentarizmus a krajina sa stala demokratickou. Švédsko ostalo neutrálnym aj počas dvoch svetových vojen, neangažovalo sa ani v studenej vojne a ani dnes nie je členom žiadnej vojenskej aliancie.

V poslednej dobe je Švédsko terorizované výbuchmi. Za prvých deväť mesiacov roku 2019 ich švédska polícia podľa spresnených údajov zaznamenala už 187. Oproti predošlému roku vzrástol ich počet dvojnásobne, pričom násilie a zločin prerastajú zo sociálne vylúčených predmestí do bohatších štvrtí, kde bola donedávna kriminalita ojedinelá. Za výbuchmi sú podľa policajtov súperiace drogové kartely. Britská stanica BBC citovala kriminalistu Amira Rostamiho, podľa ktorého porovnateľná vojna kriminálnych gangov prebieha v súčasnosti snáď jedine v Mexiku.[2]

Politika

Riksdag v Štokholme

Švédsko je monarchiou už takmer jedno celé tisícročie, daňový systém kontroluje parlament. Do roku 1866 bol ľud zastúpený v jednej zo štyroch komôr, potom sa Švédsko stalo konštitučnou monarchiou s dvojkomorovým parlamentom – prvou komorou nepriamo volenou lokálnymi vládami a druhou volenou priamo.

Zákonodarná moc bola rozdelená medzi kráľa a parlament do roku 1975. V roku 1971 sa parlament („Riksdag“) stal jednokomorovým. Ústavne má 349-členný Riksdag v Švédsku najvyššiu moc. Členovia parlamentu sú volení na báze pomerného zastúpenia na obdobie štyroch rokov. Ústava („Regeringsformen“) môže byť upravovaná parlamentom, na čo je potrebná prevažná väčšina hlasov a potvrdenie po nasledujúcich voľbách. Švédsko má tri ďalšie zákony na ústavnej úrovni: successionsordningen (Zákon o panovníckom nástupníctve), tryckfrihetsförordningen (Zákon o slobode tlače) a yttrandefrihetsgrundlagen (Základné právo slobody prejavu).

Výkonná moc bola delená medzi kráľa a tajnú radu do roku 1680, po ktorom nastala samovláda kráľa iniciovaná parlamentom. Ako reakcia na porážku vo veľkej severskej vojne bol v roku 1719 nastolený parlamentarizmus. Nasledovali tri druhy konštitučnej monarchie v rokoch 1772, 1789 a 1809, neskôr udeľujúce viaceré občianske slobody.

Parlamentarizmus bol opätovne zavedený roku 1917, počas vlády kráľa Gustáva V. Nasledovalo všeobecné volebné právo ustanovené v rokoch 1918 – 1921. Parlamentarizmus podporoval aj nástupca Gustáv VI. Adolf – až do roku 1975, kedy nová ústava zrušila politickú moc monarchu. Ten je v súčasnosti iba formálnou hlavou štátu s reprezentačnými funkciami.

Sociálna demokracia zohráva hlavnú politickú úlohu už od roku 1932. Jej sociálni demokrati a agrárnici tvoria stabilnú vládnucu väčšinu, rozšírenú počas druhej svetovej vojny. Po roku 1956 v kabinetoch celkom dominovali sociálni demokrati, v parlamente najčastejšie podporovaní ľavicovou stranou a stranou zelených – s výnimkou rokov 1976 – 1982 a rokov 1991 – 1994.

Systém súdnictva je rozdelený medzi súdy s bežnou občianskou a kriminálnou jurisdikciou a špeciálne súdy so zodpovednosťou za spory medzi verejnými a vládnymi autoritami. Švédsko je členom Európskej únie. Do Európskej únie vstúpilo 1.1.1995.

Administratívne členenie

Švédsko je rozdelené na 21 provincií (län; prekladané aj ako "kraj"). V každej je administratívny provinčný úrad (länsstyrelse), ktorý je ustanovený vládou. V každej provincii je tiež oddelená provinčná rada (landsting), ktorá je komunálnym zastupiteľstvom menovaným voličmi provincie. Každá provincia sa ďalej delí na niekoľko obcí (mn. č. kommuner), ktorých je dokopy 290 (údaj z roku 2004).

Do 17. storočia bolo Švédsko rozdelené na kraje (landskap; prekladané aj ako „(historická) provincia“), s ktorými sa dodnes Švédi často identifikujú.

Geografia

Švédske jazero pri polárnom kruhu

Švédsko má napriek výraznej polohe na sever predovšetkým mierne podnebie, a to najmä vďaka Golfskému prúdu. Na juhu Švédska sú hojne rozšírené listnaté stromy, na severe zas krajine dominujú najmä borovice a brezy. V horách severného Švédska dominuje subarktické podnebie. Na sever od polárneho kruhu slnko počas letných dní vôbec nezapadá, a naopak, v zime sú bez konca a začiatku noci.

Na východe Švédska sa nachádza Baltské more a Botnický záliv, vytvárajúce dlhú pobrežnú čiaru a ešte viac zjemňujúce podnebie. Na západe sa tiahne škandinávska horská reťaz, pásmo oddeľujúce Švédsko od Nórska. Najvyšším vrchom v krajine je Kebnekaise (2 104 m) v Škandinávskych vrchoch. Južná časť krajiny je prevažne poľnohospodárska, lesy pokrývajú menšiu časť územia než ďalej na severe. Zaľudnenie je tu takisto vyššie v južnom Švédsku, centrá sú najmä v údoliach jazier Mälaren a v Öresundskom regióne.

Najväčšími ostrovmi Švédska sú Gotland a Öland. Vplyv na ich spoločnosť a vládu je často opisovaný ako hegemónia.

Ekonomika a životná úroveň

Do polovice 19. storočia bolo Švédsko rozvojovou krajinou s hladujúcim obyvateľstvom. Ale počas niekoľko desaťročí v priebehu 19. storočia poskytla skupina politikov hlásiacich sa ku klasickému liberalizmu Švédsku slobodu vierovyznania, prejavu, pohybu a taktiež ekonomickú slobodu, takže ľudia mohli začať podnikať a slobodne obchodovať na trhu. Voľný obchod umožnil Švédom špecializovať sa na to v čom boli dobrí, teda na drevárske a železiarske odvetvia, a kupovať za tieto veci produkty potravinárskeho a strojárskeho priemyslu, ktoré Švédi tak lacne vyrábať nedokázali.

Výsledkom bol ekonomický rast a industrializácia, ktoré umožnili vzrast blahobytu a investície do školstva a zdravotníctva. Medzi rokmi 1860 – 1910 vzrástla mzda v priemysle o 170 percent, teda omnoho viac ako v neskoršom období. Stredná dĺžka života sa vo Švédsku zvýšila o 10 rokov a rapídne poklesla dojčenská úmrtnosť. Švédsko v tej dobe nebolo sociálnym štátom, malo skôr bližšie k minimálnemu štátu. Až do 1. svetovej vojny nebola spotreba verejného sektoru vyššia ako 6% HDP.

Sociálni demokrati, ktorí sa chopili moci v roku 1932, pokračovali v liberálnom prístupe k podnikaniu a v politike voľného obchodu. Napriek tomu že vládne investície pomaly rástli, v roku 1950 bol verejný sektor menší ako vo väčšine krajín – zhruba 25% HDP, približne ako v USA a Švajčiarsku. Ekonomike tiež prospievalo, že sa Švédsko nezúčastnilo oboch svetových vojen. Švédske podniky predávali obom stranám, priemysel nebol poškodený a mladí Švédi nezomierali v zákopoch.

Medzi rokmi 1870 – 1970 bol švédsky rast po Japonsku najväčší na svete. V roku 1970 bolo Švédsko štvrtým najbohatším členom OECD, po USA, Luxembursku a Švajčiarsku.

Lenže potom začal narastať sociálny-štát „blahobytu“ umožňujúci politikom redistribuovať bohatstvo, ktoré bolo vytvorené jednotlivcami a trhom. Ekonomika pokračovala v raste: s ohľadom na počiatočné podmienky, dobrý priemysel, vzdelanie a intenzívne pracujúcich ľudí by tento vývoj mohla prekaziť snáď len plánovaná ekonomika. Rast bol ale pomalší ako v ostatných krajinách. Štát blahobytu ľahko spotreboval trhom vytvorené bohatstvo a skomplikoval vytvorenie nového.

Obchodný dom IKEA, jedna z najznámejších švédskych firiem

Od roku 1950 nevytvoril súkromný sektor (v čistom vyjadrení) ani jediné pracovné miesto, zatiaľ čo verejný sektor sa rozrástol najmenej o milión zamestnancov.

Počas 70. rokov sa verejný sektor stával väčším a neproduktívnym a trh práce bol regulovaný. Od roku 1976 do roku 1982 vzrástla verejná spotreba z 50 na 65%. V rovnakom období musela byť päťkrát devalvovaná mena, celkom o 45%. Priemerné tempo rastu kleslo o polovicu na 2% v 70. rokoch a klesalo naďalej v 80. rokoch. V 90. rokoch došlo k veľkej kríze.

Po viac ako tridsiatich rokoch vysokého zdaňovania a rastu sociálneho štátu už nie je Švédsko štvrtou najbohatšou krajinou OECD, ale je až na 17. mieste. Medzi rokmi 1980 a 1999 vzrástol hrubý príjem najchudobnejších švédskych domácností cca o 6%, zatiaľ čo v Spojených štátoch zhruba 3x toľko.

Stredný hrubý príjem domácností na konci 90. rokov dosahoval vo Švédsku 26 800 USD, zatiaľ čo v USA 39 400 USD.

Súčasnú krízu neoliberálneho kapitalizmu Švédsko vďaka silnému sociálnemu štátu dobre prekonalo, na rozdiel napr. od USA, kde dochádza k úbytku strednej vrstvy a čoraz väčšia časť pracujúcej populácie je odkázaná na štátnu pomoc (potravinové poukážky).

Najznámejšie spoločnosti

Významné švédske spoločnosti sú: ABB, Electrolux, Ericsson, IKEA, H&M, Oriflame, SAAB, Scania, SKF, Sony Ericsson (od 2012 iba Sony), Volvo, Koenigsegg a A J Produkty, Husqvarna.

Demografia

  • Švédsko má vďaka svojmu sociálnemu systému jednu z najväčších pôrodnosti v rámci OECD.
  • V populácii sa stále vyskytuje takmer dvadsaťtisícová skupina pôvodných obyvateľov.
  • Fíni sú prvou najväčšou skupinou imigrantov v novodobom Švédsku – počas druhej svetovej vojny sem bolo z Fínska evakuovaných cca 70 000 detí.
  • Švédčina je germánsky jazyk príbuzný dánčine a nórčine, ale iný vo výslovnosti a pravopise. Najsilnejším cudzím jazykom je angličtina (najmä v skupine študentov vo veku pod 50 rokov).
  • Švédsko má rozsiahly systém starostlivosti o deti, ktorý garantuje dostatok miest pre deti vo veku 1 – 5 rokov vo verejných zariadeniach dennej starostlivosti. Deti 6 – 16 ročné navštevujú povinné základné školy. Po ukončení deviateho ročníka, 90% pokračuje ďalej na stredných školách buď akademického alebo technického zamerania.
  • Krajina má len 19% vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
  • Nezamestnanosť 7,8% (2012)[3]
  • Vďaka prisťahovalectvu k 12. augustu 2004 prvýkrát presiahla populácia Švédska 9 miliónov.

Náboženstvo

Švédsko prijalo kresťanstvo v 11. storočí. Od 16. storočia počas panovania kráľa Gustáva Vasu prijalo Švédsko luteránstvo. Prví švédski reformátori boli Olaus Petri, Laurentius Petri a Laurentius Andreae. Od roku 1530 až do roku 2000 bola jedinou štátnou cirkvou Švédska (luteránska) cirkev, ku ktorej sa hlási väčšina obyvateľov krajiny (v roku 2021 54% populácie).

K ostatným protestantským cirkvám vo Švédsku (metodisti, baptisti, reformovaní) sa hlásilo 250 000 obyvateľov, tieto cirkvi spolu tvoria tzv. Koncil slobodných cirkví vo Švédsku. K islamu sa v roku 2009 hlásilo 450 000 až 500 000 obyvateľov, čo predstavuje 5% populácie.

Švédsko je jednou z najmenej náboženských krajín vo svete. Podľa prieskumu je vo Švédsku 46 – 85% ateistov.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Švédsko
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Švédsko

Referencie

  1. "2013 Human Development Report" (PDF). United Nations Development Programme. Archived (PDF) from the original on 18 August 2013. Retrieved 28 July 2013.
  2. Švédské Chicago: policie se učí válčit s mafiány . iDNES.cz, 2019-11-13, . Dostupné online.
  3. http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-31102012-BP/EN/3-31102012-BP-EN.PDF

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Švédsko

Óndra Łysohorsky
Úmrtí v roce 2023
Část obce
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Česká volejbalová extraliga mužů
Česká Wikipedie
České Slezsko
Český statistický úřad
Česko
Československo
Čestmír Šlapeta
Řád premonstrátských řeholních kanovníků
Římskokatolická církev
Římskokatolická farnost Šaratice
Římskokatolická farnost Křtiny
Římskokatolická farnost Kobeřice u Brna
Římskokatolická farnost Vážany nad Litavou
Řeholní slib
Řepiště
Šelmy
Švédsko
Žabeň
Železniční trať Cieszyn – Frýdek-Místek
Železniční trať Ostrava – Valašské Meziříčí
Židovský hřbitov ve Frýdku
Žilina
1. česká hokejová liga
1. československá fotbalová liga 1976/77
1210
1267
13. květen
14. duben
15. květen
16. květen
17. duben
1784
1833
1923
1943
1963
1976
20. duben
2002
2003
2023
3. květen
30. duben
30. prosinec
4. květen
6. květen
9. květen
Amerika
András Adorján (šachista)
Andy
Anežka Ebertová
Antonio López de Santa Anna
Ariane 5
Bílsko-Bělá
Březost
Baška (okres Frýdek-Místek)
Bazilika Navštívení Panny Marie (Frýdek-Místek)
Belgie
Benno Landsberger
Beskydská šachová škola
Beskydy
Bitva o Czajankova kasárna
Bitva u Czajankových kasáren
Black Volley Beskydy
Boca Chica (Texas)
Brno
Brušperk
Bruno ze Schauenburku
Bruzovice
Callisto
Casablanca
Chlebovice
Commons:Featured pictures/cs
Dálnice D48
Dálnice D56
David Stypka
Dejvice
Dekret presidenta o územní organisaci správy, vykonávané národními výbory
Denise Milani
De iure
Diecéze
Diecéze brněnská
Dobrá (okres Frýdek-Místek)
Druhá světová válka
Encyklopedie
Ernst Kohlrausch
Estrální cyklus
Europa (měsíc)
Eurovision Song Contest 2023
Evžen Zámečník
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Exkláva
Ferran Olivella
FK Frýdek-Místek
Fotbalová národní liga 2017/18
Frýdecká synagoga
Frýdecký zámek
Frýdecko-místečtí Židé
Frýdek
Frýdek-Místek
Frýdek-Místek (nádraží)
Frýdek (zámek)
Francis Monkman
František Chvostek starší
František Chvostek starší#Chvostkův příznak
Fryčovice
Galileovy měsíce
Ganymedes (měsíc)
Geodata
Gymnázium
Gymnázium Petra Bezruče
Házená
Hala Polárka
Harelbeke
HC Frýdek-Místek
HC Oceláři Třinec
Hlavní strana
Hlodavci
Holokaust
Hudební festival
Hukvaldy
IHNed.cz
Ingrid Haeblerová
Integrovaný dopravní systém Moravskoslezského kraje ODIS
International Standard Book Number
Internet Archive
Invalidovna (Praha)
Irena Pavlásková
Ivana Chýlková
Ján Zachar
Janovice
Jan Keller
Jarmila Pokorná
Jaromír Dulava
Jižní Amerika
Jitka Svobodová
Josef II.
Josef Mikoláš
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Kérala
Křížová cesta (Frýdek-Místek)
Kanada
Karel III. Britský
Katastrální území
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katolická teologická fakulta Univerzity Karlovy
Keiko Ikedaová
Klasik Frýdek-Místek
Kněz
Kočkovití
Koloredov
Kopulace
Kopytníci
Kornélios Rodousakis
Korunovace britských panovníků
Kostel Jména Panny Marie (Křtiny)
Kostel svatého Jana Křtitele (Frýdek-Místek)
Kostel svatého Jiljí (Kobeřice u Brna)
Kostel svatého Jošta (Frýdek-Místek)
Kostel svatého Josefa (Janovice)
Kostel svatého Martina (Frýdek-Místek)
Kozlovice (okres Frýdek-Místek)
Krásná (okres Frýdek-Místek)
Kraje v Česku
Lískovec (Frýdek-Místek)
Lašsko
Leoš Ryška
Liberty Ostrava
Libor Uher
Loreen
Lubomír Šlapeta
Lysůvky
Málo dotčený taxon
Místek
Místní národní výbor
Möhnesee
Město
Městská autobusová doprava ve Frýdku-Místku
Malé kočky
Merton Miller
Metylovice
Mezinárodní svaz ochrany přírody
MFK Frýdek-Místek
MHD zdarma
Miloš Macourek
Miloslav Machek
Mirai Navrátil
Mistrovství světa v šachu
Mistrovství světa v ledním hokeji 2023
Morávka (přítok Ostravice)
Morava
Moravané
Moravská církevní provincie
Moravsko-slezská hranice
Moravskoslezský kraj
Mysłowice
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Němčina
Nadace Wikimedia
Nižní Lhoty
Nošovice
Nová Říše (klášter)
Nová Bělá
Novinky.cz
Obchodní centrum Frýda
Obec (Česko)
Obec s pověřeným obecním úřadem
Obec s rozšířenou působností
Okresní město
Okresní soud ve Frýdku-Místku
Okresy v Česku
Okres Żywiec
Okres Frýdek-Místek
Olšanské hřbitovy
Oleg Peňkovskij
Olomouc
Ondřej Palát
OpenStreetMap
Operace Chastise
Ostravice (řeka)
Přívoz (Ostrava)
Palkovice
Panské Nové Dvory
Paskov
Pavel Dobeš
Pavlína Kafková
Pektusan
Petr Bezruč
Petr Korč
Plotní (Brno)
Poštovní směrovací číslo
Polština
Polsko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Křesťanství
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Morava
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Povstání ve varšavském ghettu
Pržno (okres Frýdek-Místek)
Praha
Predátor
Primátor
Protektorát Čechy a Morava
Ptáci
Puma americká
Q48194
Q60314618
Raškovice
Rakovina
Registr územní identifikace, adres a nemovitostí
Rekviem
Renáta Czadernová
René Souček
Robert Lucas mladší
Romana Kiecková
Rozmnožování
Ruská invaze na Ukrajinu
Rusko
Rybář
Ryby
Sčítání lidu
Salesiáni Dona Boska
Sebevražedný útok
Sedliště (okres Frýdek-Místek)
Severní Amerika
Seznam kulturních památek ve Frýdku-Místku
Seznam olomouckých biskupů a arcibiskupů
Sibylle Lewitscharoffová
Silnice I/48
Silnice I/56
Silnice II/473
Silnice II/477
Silnice II/648
Silueta
Skalice (Frýdek-Místek)
SKP Frýdek-Místek
Slezan
Slezská expozitura země Moravskoslezské
Slezsko
Slovensko
Soubor:2014 Frydek-Mistek, Bazylika Nawiedzenia NMP 08.jpg
Soubor:2014 Frydek-Mistek, Kościół św. Jodoka 08.jpg
Soubor:Baitou Mountain Tianchi.jpg
Soubor:Cougar - panoramio (4).jpg
Soubor:Fishermen at work by Shagil Kannur.jpg
Soubor:Flag of Frydek-Mistek.svg
Soubor:Frýdek, židovský hřbitov.jpg
Soubor:Frýdek, Landsbergerova továrna (06).jpg
Soubor:Frýdek, nádraží 1.jpg
Soubor:Frýdek-Místek, celek.jpg
Soubor:Frýdek-Místek, komunální volby 2010.svg
Soubor:Frýdek farní kostel sv. Jana.JPG
Soubor:Frýdek Kašna na náměstí.JPG
Soubor:Frýdek Místek CoA CZ.svg
Soubor:Frydek-Mistek chateau in winter.jpg
Soubor:Frydek synagoga a skola.jpg
Soubor:Hala Polárka.JPG
Soubor:Katastrální mapa Frýdku-Místku.png
Soubor:Logo města Frýdek-Místek.png
Soubor:Místek, Náměstí Svobody, sever.jpg
Soubor:Mohne Dam Breached.jpg
Soubor:Sčítání obyvatelstva 2011, 598003 Frýdek-Místek, rodinný stav.svg
Soubor:Sčítání obyvatelstva 2011, 598003 Frýdek-Místek, věková struktura.svg
Soubor:Sčítání obyvatelstva 2011, 598003 Frýdek-Místek, vzdělání.svg
Soubor:Svatohubertska-mse-11.jpg
Sovětský svaz
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-250-1311-1
Speciální:Zdroje knih/80-7340-092-8
Speciální:Zdroje knih/978-80-7422-314-3
Spojené království
Spojené státy americké
Správní obvod obce s rozšířenou působností Frýdek-Místek
Srbsko
Stát
Střelba na základní škole v Bělehradě
Staříč
Stadion Stovky
Staré Město (okres Frýdek-Místek)
Starship (SpaceX)
Starship Test Flight
Statutární město
Strahov (Praha)
Sviadnov
Sweetsen fest
Synagoga ve Frýdku
Tattoo (píseň, Loreen)
Texas
Texaská univerzita v Austinu
Tiebreak
Ting Li-žen
TJ Slezan Frýdek-Místek
TJ Sokol Lískovec
Tomáš Galásek
Tomáš Kočko
TV Noe
Ukrajina
Umělý trávník
Urbanizace
Vít Červenka
Vdovkovití
Velká synagoga (Varšava)
Vladimir Kara-Murza
Vodní nádrž Olešná
Volby do zastupitelstev obcí v Česku 2010
VSH Frýdek-Místek
Westminsterské opatství
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikimedia Embassy
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:CZECH
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Jak číst infoboxy českých sídel
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Mezinárodní Wikipedie
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikipedista:Blahma
Wikipedista:Draceane
Wikipedista:Gumruch
Wikipedista:Hromino
Wikipedista:Jvs
Wikipedista:Kusurija
Wikipedista:Ludek
Wikipedista:Lukáš Král
Wikipedista:Martin Urbanec
Wikipedista:Miraceti
Wikipedista:Mormegil
Wikipedista:Oashi
Wikipedista:Petrb
Wikipedista:Petrus Adamus
Wikipedista:Petr Kopač
Wikipedista:Radim Hasalík
Wikipedista:Reo On
Wikipedista:Sebesta
Wikipedista:Utar
Wikipedista:Zik
Wikipedista:Zirland
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Yukon
Zábrdovický klášter
Základní sídelní jednotka
Západ slunce
Zajícovci
Zelinkovice
Zemědělství
Země (Česko)
Znak města Frýdku-Místku




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk