A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Európa | |
Rozloha | 10 118 000 km² (6.) |
---|---|
Počet obyvateľov | 746 419 440 (2018; 3.) |
Počet štátov | 50 suverénnych štátov 6 štátov s obmedzeným uznaním |
Regióny | Západná Európa Stredná Európa Východná Európa Severná Európa Južná Európa |
Ďalšie odkazy | |
Commons | Európa |
Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére. Pozostáva z najzápadnejších polostrovov kontinentálnej pevniny Eurázie, a hraničí so Severným ľadovým oceánom na severe, Atlantickým oceánom na západe, Stredozemným morom na juhu, a Áziou na východe. Európa sa bežne považuje za oblasť oddelenú od Ázie prostredníctvom povodia pohoria Ural, rieky Ural, Kaspického mora, Veľkého Kaukazu, Čierneho mora a vodných tokov Tureckej úžiny. Aj keď veľká časť tejto hranice presahuje pevninu, Európe sa všeobecne pripisuje štatút celého svetadiela pre jej veľkú fyzickú veľkosť a váhu histórie a tradícií.
Európa pokrýva približne 10 180 000 km2, čiže 2% zemského povrchu (6,8% rozlohy pevniny), čo z nej robí druhý najmenší kontinent (pomocou modelu siedmich kontinentov). Politicky je rozdelená do okolo päťdesiatich suverénnych štátov, z ktorých Rusko je najväčšie a najľudnatejšie, pokrýva 39% kontinentu a predstavuje 15% jeho populácie. K roku 2018 mala Európa približne 741 miliónov obyvateľov (okolo 11% svetovej populácie).[1][2] Európske podnebie je do značnej miery ovplyvnené teplými atlantickými prúdmi, ktoré zmierňujú zimy a letá na väčšine kontinentu, a to aj v zemepisných šírkach, v ktorých je podnebie v Ázii a Severnej Amerike nepriaznivé. Ďalej od mora sú ročné obdobia badateľnejšie ako v tesnej blízkosti pobrežia.
Európska kultúra je koreňom západnej civilizácie, ktorá siaha až do starovekého Grécka a starovekého Ríma. Pád Západorímskej ríše v roku 476 n.l. a následné sťahovanie národov znamenali koniec Európskeho staroveku a začiatok stredoveku. Renesančný humanizmus, skúmanie, umenie a veda viedli k novoveku. Od veku objavu, ktorý začali Portugalsko a Španielsko, hrala Európa v globálnych záležitostiach prevládajúcu úlohu. Medzi 16. a 20. storočím európske mocnosti kolonizovali v rôznych dobách Ameriku, takmer celú Afriku a Oceániu, a väčšinu Ázie.
Vek osvietenstva, následná francúzska revolúcia a napoleonské vojny formovali kontinent kultúrne, politicky a ekonomicky od konca 17. storočia do prvej polovice 19. storočia. Priemyselná revolúcia, ktorá sa začala vo Veľkej Británii na konci 18. storočia, spôsobila radikálne ekonomické, kultúrne a sociálne zmeny v západnej Európe a nakoniec aj v širšom svete. Obe svetové vojny sa odohrávali z väčšej časti v Európe, čo prispelo k poklesu západoeurópskej dominancie vo svetových záležitostiach od polovice 20. storočia, keď sa do popredia dostali Sovietsky zväz a USA. Počas studenej vojny bola Európa rozdelená pozdĺž železnej opony medzi NATO na západe a Varšavskú zmluvu na východe, až do revolúcií v roku 1989 a pádu Berlínskeho múru.
V roku 1949 bola založená Rada Európy s myšlienkou zjednotenia Európy s cieľom dosiahnuť spoločné ciele a zabrániť budúcim vojnám. Ďalšia európska integrácia zo strany niektorých štátov viedla k vytvoreniu Európskej únie (EÚ), samostatného politického subjektu, ktorý leží medzi konfederáciou a federáciou. EÚ pochádza zo západnej Európy, ale od pádu Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa rozširuje aj na východ. Mena väčšiny krajín Európskej únie, euro, je medzi Európanmi používaná najčastejšie; a schengenský priestor EÚ zrušuje hraničné a imigračné kontroly medzi väčšinou jej členských štátov a niektorými nečlenskými štátmi. Existuje politické hnutie, ktoré uprednostňuje vývoj Európskej únie v jednu federáciu zahŕňajúcu veľkú časť kontinentu.
Geografia
Regióny
Svetadiel Európa sa delí na 11 základných fyzickogeografických celkov (oblastí) :
- Škandinávska oblasť (Nórsko, Švédsko, Fínsko a priľahlé Rusko)
- Oblasť Britských ostrovov (Britské ostrovy)
- Oblasť atlantického Francúzska (západné Francúzsko)
- Oblasť hercýnskej strednej Európy (Dánsko, Benelux, Nemecko, Poľsko, Česko, Slovensko)
- Alpsko-karpatská oblasť (Alpy, Karpaty, Panónska panva)
- Iberská oblasť (Pyrenejský polostrov, Baleáry)
- Apeninská oblasť (Taliansko okrem Álp, Sicília, Sardínia, Korzika)
- Balkánska oblasť (Balkán až po Slovinsko)
- Oblasť Východoeurópskej roviny (medzi Karpatmi, Poľskom a Uralom)
- Krymsko-kaukazská oblasť (južná obruba Východoeurópskej roviny) – veľká časť patrí do Ázie
- Oblasť Uralu (pohorie Ural)
Politicko-historicky sa Európa delí najčastejšie na:
Zemepisné rekordy
- Najväčšia vzdialenosť sever-juh: 4 300 km
- Najväčšia vzdialenosť východ-západ: 5 600 km
- Najsevernejší bod: Rudolfov ostrov, Rusko (81° 47' severnej šírky)
- Najzápadnejší bod: Bjargtangar, Island (24° 33' západnej dĺžky)
- Najvýchodnejší bod: mys Flissingskij, Nová zem, Rusko (69° 03' východnej dĺžky)
- Najjužnejší bod: Gavdos, Grécko (34° 51' severnej šírky)
- Najvyšší bod:
- Mont Blanc, francúzsko-talianska hranica Álp (4 810 m n. m.)
- alebo Elbrus, Rusko (5 642 m n. m.)
(v závislosti od toho, aká hranica Európy a Ázie sa berie do úvahy)
- Najnižší bod: Kaspická preliačina, Rusko (28 m pod hladinou mora)
- Najvyššia zaznamenaná teplota: Sevilla, Španielsko (52 °C)
- Najnižšia zaznamenaná teplota: Usť Ščugor, Rusko (−55 °C)
- Najväčšie jazero: Ladožské jazero, Rusko (18 390 km²)
Štáty a závislé územia
Filozofia
Podľa René Huygheho sa Európa sformovala v čase, keď sa ťažisko kresťanstvom obohatenej a otrasenej stredomorskej civilizácie presunulo na sever, zatiaľ čo jej východná časť sa v podobe Byzantskej ríše začala odpútavať, až sa nakoniec celkom odtrhla v 15. stor. po dobytí Turkami. Od tej doby sa Európa už nerozdeľovala na západ a východ, ale na sever a juh, v ktorom prevzala stredomorské dedičstvo Talianska. Európsku jednotu sa však podarilo stmeliť spojením občianskej moci zo severu s rímskou cirkevnou nadvládou, čo sa pravda neobišlo bez konfliktov. Toto spojenie, ktoré pripravoval Chlodovik a ktoré uskutočnil Karol Veľký, dovŕšil vznik Svätej ríše rímskej národa nemeckého, ktorej názov dosť názorne vyjadroval nečakané zjednotenie latinského sveta s jeho odporcom, starou Germániou.
Referencie
- ↑ UN population prospects 2002 - Estimates of mid-year population: 1992 - 2001 . dx.doi.org, 2006-10-06, . Dostupné online.
- ↑ World Population Prospects . 2016-04-14, . Dostupné online. DOI:10.18356/a3bacd57-en
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Európa
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Európa
- Wikislovník ponúka heslo Európa
Externé odkazy
- Oficiálne názvy štátov Európy a ich oblastí, stav 1996
- Oficiálne názvy hlavných miest štátov a administratívnych centier Európy, stav 1996
- FILIT Zdroj z ktorého čiastočne čerpal tento článok
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Špeciálne:KnižnéZdroje/3458166920
Špeciálne:KnižnéZdroje/9783499242243
Švajčiarsko
1894
1918
1920
1921
1927
1929
1930
1933
1947
1953
1961
1968
1983
1987
2. september
20. storočie
2006
28. január
Albert Schweitzer
Alicia Keys
Anastacia
Andrej Kiska
Andre Agassi
Angelina Jolieová
Arnold Schwarzenegger
Audrey Hepburnová
Autorita (knihovníctvo)
Benjamin Franklin
Bill Gates
Bryher
Bryher?oldid=39593422
Bryher?oldid=517869510
Bryher?oldid=99612700
Coluche
Dada
David Gilmour
David H. Koch
Egypt
Elisha Cuthbertová
Ernest Hemingway
Eugenie Schwarzwaldová
Európa
Filantrop
Francúzska národná knižnica
Gemeinsame Normdatei
George Eastman
George Soros
Georgios Sinas
Georg Zundel
Gertrude Steinová
Grécko
H.D.
Harriet Tubmanová
International Standard Name Identifier
James Joyce
Jay-Z
Jeffrey Donovan
Jeff Bezos
Joan Collinsová
Joe Satriani
Johann Bernhard Basedow
John Harvard
John Jacob Astor
Jon Bon Jovi
Joseph Pulitzer
Jozef Čársky
Karel Janeček (matematik)
Klas Pontus Arnoldson
Leland Stanford
Leslie Mannová
Library of Congress Control Number
Literárny žáner
Matka Tereza
Melania Trumpová
Melinda Gatesová
Mia Farrowová
Národné autority Českej republiky
Nacisti
Neil Patrick Harris
Nemecko
Nicolae Jiga
Niels Bohr
Olga Kurylenko
Paul Allen
Paul Robeson
Pavol Petro Gojdič
Philippa Charlotte Middletonová
Portál:Ľudia
Portál:Literatúra
Portia de Rossi
Rinat Leonidovyč Achmetov
Rob Lowe
Rosario Dawsonová
Ryan Giggs
Scilly (Anglicko)
Selena Gomezová
Sigmund Freud
Spojené kráľovstvo
Staatliches Bauhaus
Steve Jobs
Steve Vai
Steve Wozniak
Thomas Mann
Tori Spellingová
Tyra Banksová
Valentin Oswald Ottendorfer
Viedeň
Virtual International Authority File
Vladimir Fiodorovič Odojevskij
Wallis Simpsonová
Warren Buffett
Will.i.am
William Wilberforce
WorldCat
Zdeněk Svěrák
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk