Kremenec Krzemieniec Кременець
vrch
Trojhraničný (Slovensko/Poľsko/Ukrajina) stĺp na vrchu Kremenec
Štáty	Slovensko,   Poľsko,   Ukrajina
Regióny	Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo, Zakarpatská oblasť
Okresy	Snina, Powiat bieszczadzki, Veľkoberezniansky rajón
Obec	Nová Sedlica
Pohorie	Bukovské vrchy
Povodie	Uh
Nadmorská výška	1 221,0 m n. m. Najvyšší vrch Bukovských vrchov
Súradnice	49°05′19″S 22°34′04″V / 49,08863°S 22,56774°V / 49.08863; 22.56774
Geologické zloženie	flyš, pieskovec
Najľahší výstup	z obce Nová Sedlica po  turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Staré bukové pralesy Karpát a ostatných regiónov Európy
Typ pamiatky	prírodná
Rok	2007 (#31)
Rok rozšírenia	2011, 2017
Číslo	1133
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	ix
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Karpát
Wikimedia Commons: Krzemieniec
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Najvýchodnejší bod Slovenska (49° 05' 18" s. z. š., 22° 34' 03" v. z. d.); Najvyšší bod okresu Snina, regiónu Horný Zemplín, ako aj celého Zemplína

Kremenec (poľ. Krzemieniec alebo Kremenaros; ukr. Кременець/Kremenec; maď. Kremenáros; za prvej Česko-slovenskej republiky čes. Kremenaroš) (1 221,0 m n. m.)^[1] je súčasne najvyšším vrchom Bukovských vrchov a Národného parku Poloniny.

Kremenec je tiež najvyšším bodom okresu Snina, regiónu Horný Zemplín, ako aj celého Zemplína.

Na Kremenci sa nachádza najvýchodnejší bod Slovenska (49° 05' 18" sev. zem. šírky, 22° 34' 03" vých. zem. dĺžky).

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

Najvyšší bod

Samotný vrchol Kremenca – najvyšší bod s nadmorskou výškou 1 221,0 m n. m. sa už nachádza mimo územia Slovenska, cca 150 metrov východnejšie od našej hranice, na poľsko-ukrajinskej štátnej hranici. Najvyšší bod na území Slovenska má nadmorskú výšku 1 207,7 m n. m.,^[1] tu sa nachádza žulový hraničný stĺp označujúci trojmedzie.

História

V minulosti to bol bezvýznamný vrch, ktorého pôvodný názov bol Rouny verch. Po súdnom spore medzi obcami Nová Sedlica a Stará Stužica v polovici 19. storočia vytýčili na vrchu novú župnú trojhranicu. Vtedy bol úradne pomenovaný ako maď. Kremeny - Orosz, čo znamená v preklade z maďarčiny Ruský kameň podľa Rusínov, ktorí tu žijú. Dodnes ho miestni obyvatelia nazývajú Kremenarošom. Od roku 1918 sa tu stretávali hranice Česko-Slovenska (Slovenska a Podkarpatskej Rusi) a Poľska do roku 1939, Maďarského kráľovstva a Nemeckej ríše do roku 1945, Česko-Slovenska, Poľska a Sovietskeho zväzu do roku 1991 a dnes Slovenska, Poľska a Ukrajiny.

Ochrana

Nachádza sa v jednom z najvýznamnejších karpatských pralesov – Stužici, chránenom ako národná prírodná rezervácia (pozri: NPR Stužica), vyhlásená v roku 1965 na výmere 761,49 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.^[2]

Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy^[3], do ktorého patrí aj spomínaná NPR Stužica a ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Staré bukové pralesy Karpát a ostatných regiónov Európy (angl. Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300-ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)^[4], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

V Karpatských bukových pralesoch sa vyskytujú stromy rekordných rozmerov, rastú tu jedince buka s mimoriadnou hrúbkou a kmeňmi siahajúcimi až do výšky 58 metrov, čo je najväčšia nameraná výška buka v celosvetovom meradle.

Trojmedzie

Na juhozápadnom svahu vrchu Kremenec v nadmorskej výške 1 207,7 m n. m. stojí mohutný žulový hraničný stĺp – monument v tvare trojbokého hranolu. Bol vyrobený v roku 2000 spoločnosťou KAMEŇOPRIEMYSEL - Spiš a. s. Spišské Podhradie a osadený 6. septembra 2000. Na najvýchodnejší bod Slovenska vyviezla tento trojmetrový monolit zo žuly, ktorý by mal vydržať najbližších 50 rokov, letka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Monument (hraničný stĺp) označuje trojmedzie v jazykoch susediacich krajín, kde sa stretávajú hranice troch štátov Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Na tomto trojmedzí sa zároveň stretávajú aj hranice troch národných parkov, ktoré sú súčasťou medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, vyhlásenou UNESCO v roku 1993, ide o Národný park Poloniny na Slovensku, Bieščadský národný park (poľ. Bieszczadzki Park Narodowy) v Poľsku a Užanský národný park (ukr. Ужанський національний природний парк/Užanskij nacionaľnij prirodnij park) na Ukrajine. Toto miesto je najvýchodnejším bodom Slovenska, bývalého Česko-Slovenska po roku 1945, je to najvyššie miesto Národného parku Poloniny a jeho najvýchodnejší bod. Zároveň miesto, kde slnko vychádza o pol hodinu skôr, ako v hlavnom meste Bratislava.

Vrchol

Vrchol Kremenca je zalesnený a neposkytuje výhľady, prechádzajú cez neho iba hraničné prieseky. Výhľady ponúka jeho okolie, vrchy v jeho blízkosti, ako Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.) vzdialená približne 25 minút pešej chôdze a významný poľský vrch Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.) vzdialený približne 45 minút pešej chôdze.

Turizmus

Kremenec, ako najvyšší vrch Bukovských vrchov a najvýchodnejší bod Slovenska, je atraktívnym a vyhľadávaným cieľom pre turistov. Cez vrch vedie hlavná červená turistická značka, ktorá zároveň vedie po hlavnom karpatskom hrebeni a prechádza po slovensko-poľskej štátnej hranici cez viacero vrchov s viacerými panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), Pľaša (1 162,8 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Strop, (1 011,2 m n. m.), Černiny (929,4 m n. m.), najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je najľahší výstup z najvýchodnejšej obce na území Slovenska Novej Sedlice po červenej turistickej značke, zhruba 10 km.

Obec Nová Sedlica predstavuje východiskový bod do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň – na trojhraničný vrch Kremenec, do oblasti Stužice a Jarabej skaly. Je tu možnosť ubytovania a stravovania v zariadeniach Penzión Kremenec a Hostinec Beskyd.

Z Kremenca sa severovýchodným smerom po poľskej modrej a následne žltej turistickej značke, približne za ↑ 0:45 h (↓ 0:35 h) je možné dostať na významný poľský vrch Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.), z ktorého je na rozdiel od Kremenca výhľad na všetky svetové strany.

Prístup

Značkované trasy

Zo Slovenska^[1]1">upraviť | upraviť zdroj

• po značke z obce Nová Sedlica, trvanie: ↑ 3:25 h, ↓ 3:00 h, prevýšenie: 811 m
• po značke z obce Nová Sedlica cez vrch Čierťaž (1 071,0 m n. m.), odtiaľ po značke cez vrch Hrúbky (1 186,4 m n. m.) a vrch Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), trvanie: ↑ 4:50 h, ↓ 3:50 h, prevýšenie: 811 m
• po značke hrebeňom smerom od vrchu Jarabá skala (1 199,0 m n. m.)

Z Poľska^[5]upraviť | upraviť zdroj

• po značke z Przełęcz Wyżniańska (854,6 m n. m.) popri turistickej horskej chate Bacówka PTTK Pod Małą Rawką (930 m n. m.), ďalej po značke cez vrchy Mała Rawka (1 271,5 m n. m.) a Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.) a ďalej po značke na vrchol, trvanie: ↑ 2:35 h, ↓ 1:55 h, prevýšenie: 366 m
• po značke z obce Ustrzyki Górne, trvanie: ↑ 3:05 h, ↓ 2:30 h, prevýšenie: 565 m
• po značke z obce Wetlina, ďalej po značke cez vrchy Mała Rawka (1 271,5 m n. m.) a Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.) a ďalej po značke na vrchol, trvanie: ↑ 4:15 h, ↓ 3:15 h, prevýšenie: 571 m
• po značke hrebeňom smerom od vrchu Riaba Skała (1 199,0 m n. m.)

Z Ukrajinyupraviť | upraviť zdroj

• po značke z obce Стужиця/Stužicja (Stužica), prevýšenie: 815 m (Na výstup je potrebné špeciálne povolenie na vstup do hraničného pásma na Ukrajine)

Možnosti dopravy do turistických východískupraviť | upraviť zdroj

Do obce Nová Sedlica je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.^[6][7] Vzdialenosť: Humenné-Nová Sedlica 65,9 km, Snina-Nová Sedlica 44,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.

Galériaupraviť | upraviť zdroj

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

• 

  Najvýchodnejší bod Slovenska (49° 05' 18" s. z. š., 22° 34' 03" v. z. d.) na Kremenci

• 

  Hraničný stĺp na Kremenci z ukrajinskej strany

• 

  Na Kremenci začiatkom augusta nechýbajú turisti

• 

  Pohľad na poľský vrch Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.) z úbočia Kremenca na začiatku augusta

• 

  Trojmedzie na Kremenci v zime

• 

  Pohľad na poľský vrch Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.) z úbočia Kremenca v zime

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

Knihyupraviť | upraviť zdroj

• Šport, Bratislava, Zahatňanský Viliam a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 56, Nízke Beskydy, Bukovské vrchy (Ondavská vrchovina - Užská hornatina), 1. vydanie, 1967

Mapyupraviť | upraviť zdroj

• VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, č. 118, Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000, 4. vydanie, 2009, ISBN 978-80-8042-543-2
• VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, č. 163, Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000, 1. vydanie, 2003, ISBN 80-8042-355-5
• SHOCart, spol. s r. o., Zádveřice, Turistický atlas Slovensko 1 : 50 000, 10/2016, ISBN 978-80-7224-504-8

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Wielka Rawka
• Stužica
• Bukovské vrchy
• Poloniny
• Národný park Poloniny
• Park tmavej oblohy Poloniny
• Zoznam vrcholov v Bukovských vrchoch

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Poloha na turistickej mape
• Poloha na turistickej/cykloturistickej mape
• Turistická mapa Karpatská turistická cesta, časť 1 (Aurius, 2013), časť 2 (v súborovom formáte PDF)
• Národný park Poloniny na Štátna ochrana prírody Slovenskej Republiky
• Poloniny na Poloniny.fussion.info