Alcuin

	Alkuin stredoveký učiteľ, spisovateľ a filozof
	Západná filozofia; stredoveká filozofia
	; Hrabanus Maurus (vľavo) predkladá na odporúčanie Alkuina (uprostred) svoje dielo mohučskému arcibiskupovi Otgarovi.; Manuscriptum Fuldense, fol. 2v, asi 831/840, Österreichische Nationalbibliothek, Viedeň
Biografické údaje
Narodenie	okolo 735 ; York, Northumbria
Úmrtie	19. máj 804 ; Tours, Franská ríša
Dielo
Škola/tradícia	karolovská renesancia
Oblasť záujmu	rétorika, logika, literatúra, teológia
	Ovplyvnený Augustín z Hippa, Cassiodorus, Cicero, Izidor zo Sevilly,... ;
	Ovplyvnil Fredegisus, Candidus,.. ;
Odkazy
	Alkuin; (multimediálne súbory na commons)
	Biografický portál

Alkuin (iné mená pozri nižšie; * okolo 735, Northumbria – † 19. máj 804, Tours) bol anglosaský stredoveký učenec a filozof, latinský spisovateľ a básnik. Zakladateľ stredovekého západného školstva^[1], trojstupňového vzdelávania^[2] a scholastiky.^[3] Radca cisára Karola Veľkého. Býva považovaný za hlavného organizátora reforiem vzdelávania vo Franskej ríši a významného predstaviteľa karolovskej renesancie. Od 782 viedol palácovú školu pri cisárskom v Aachene. Franský učenec Eginhard ho označil za najvzdelanejšieho muža vtedajšej doby.^[1]

Zaviedol reformy vo franskej liturgii. Bol zodpovedný za zavedenie írsko-northumbrianskeho zvyku spievať vyznanie viery, ako aj slávenia sviatku všetkých svätých. Organizoval ďakovné omše pre všeobecné dni v týždni. Reeditoval tiež latinskú Vulgátu a napísal veľké množstvo prác o vzdelaní, teológii a filozofii. Vykonal revíziu rímskeho lekcionára a gregoriánskeho sakramentára pre Galiu.^[4] Niektoré liturgické texty a vzorce použité pri revízii liturgie pochádzajú z mozarabského obradu.^[5]

Jeho život je plný rozporov. Hoci patrí k najvýznamnejším európskym učiteľom, jeho spisy neprejavujú nijakú zvláštnu originalitu. Napriek jeho vedúcej úlohe v cirkvi známej počas celého stredoveku zostal iba diakonom a hoci riadil kláštor, nebol (podľa niektorých zdrojov) mníchom.^[5]^[6]

Na konci svojho života si získal reputáciu svätosti, no Katolíckou cirkvou nie je oficiálne uctievaný ako svätý.^[6] Vo viacerých martyrológiách je spomínaný ako blahoslavený, pričom jeho sviatok pripadá na 19. mája.^[5] V americkom Book of Common Prayer má ako sviatok určený 20. máj.^[4]

Mená

Alkuin^[1], Alcuin^[2]^[3], Alchoin^[7], Alchuin^[8]^[9], Alkuin z Yorku^[10]^[11], Alcuin z Yorku^[12]
lat. Alcuinus^[1], Albinus^[7], Flaccus^[7], Flaccus Albinus^[13] či Flaccus Albinus Alcuinus^[13]
anglosasky/staroanglicky: Alhwin^[1], Alh-vin^[14], Alch-wine^[3], Alchvine^[10], Ealtwine^[3] (t.j. priateľ chrámu)^[3]^[14]

Životopis

Alkuin sa narodil okolo roku 735 v anglickom meste York, vtedy patriacemu kráľovstvu Northumbria. V Yorku a jeho okolí strávil prvých 50 rokov svojho života. Študoval na katedrálnej škole v Yorku, kde neskôr pôsobil ako knihovník a od roku 778 ako magister (riaditeľ). Už v tomto období bol spisovateľsky činný. Počas episkopátu biskupa (a neskôr arcibiskupa) Aelberhta navštívil Rím a franský dvor. V roku 781 sa počas svojej ďalšej cesty do Ríma v italskej Parme spoznal s Karolom Veľkým, ktorý ho pozval na svoj dvor do Aachenu, kde zhromažďoval najväčších učencov Západu.^[6]^[4]^[5]

Alkuin pozvanie prijal a začal pôsobiť na Karolovej palatínskej škole. Zaviedol do franského školstva poriadok a položil štandardy vzdelávania. Podporoval štúdium slobodných umení pre neskoršie štúdium filozofie.^[6] Nedávne výskumy tiež dokázali, že sa podieľal na písaní niektorých kapitulárií a listov Karola Veľkého. Ide o dôležitý dôkaz o vedúcej úlohe cudzinca z Northumbrie v politickom živote Franskej ríše.^[5] Okrem svojho pôsobenia vo Franskej ríši sa však na dlhšie obdobia vracal aj do rodného Anglicka (786, 790 – 793). Na Karolovom dvore pôsobil až do roku 796, keď sa stal správcom Kláštora svätého Martina v meste Tours. (niektoré zdroje uvádzajú, že bol aj opátom/mníchom, napr. New Catholic Encyclopedia však tvrdí, že mníchom nikdy nebol^[5]) V kláštore naďalej pokračoval vo vzdelávacej činnosti a povzbudzoval mníchov v písaní kníh karolínskou minuskulou, predkom moderných rímskych typov písma.^[6] V roku 799/800 sa zúčastnil na aachenskom koncile, kde oponoval proti adopcionistom Félixa z Urgelu. Mal tiež zrejme podiel na uskutočnení Karolovej korunovácie.^[5] Zomrel 19. mája 804 v Tours.^[4]

Dielo a myšlienky

Alkuin napísal viacero diel, medzi nimi:^[1]

básne

V poézii spájal motívy erotickej i náboženskej lásky.^[1] Okrem toho však nie sú nijak zvlášť výnimočné.^[5] Medzi jeho básne patria Báseň o kukučke (lat. Versus de cucullo), Spor jari a zimy (lat. De luscinia) ako aj dlhá báseň, o renomovaných mužoch v histórii Yorku.^[6]

Rozhovor o pravej filozofii (lat. Disputatio de vera philosophia)

Ide o úvod do jeho učebníc, v ktorom spája biblickú myšlienku múdrosti s filozofickou múdrosťou. Filozofické poznanie možno dosiahnuť štúdiom siedmich slobodných umení.^[15]

učebnice

Medzi jeho učebnice patria knihy: Dialektika (lat. De dialectica), O Pravopise (lat. De orthographia), Rozhovor o rétorike a o cnostiach (lat. Dialogus de rhetorica et virtutibus/De rhetorica et virtutibus). Dialektika je najstaršia (prvá) stredoveká učebnica. Až na výnimky je takmer úplne odvodená od v Izidorových Etymológií a Cassiodorových Inštitúcií (tiež vychádzajúcich z Izidora)^[15] Dielo o Pravopise venoval cisárovi Karolovi a vychádzal v ňom z Cassiodora a Bedu Ctihodného.^[16] Hlavným zdrojom v diele Rozhovor o rétorike je Cicero, presahuje však jeho myšlienky. Zaoberá sa cnosťami filozofov a hoci využíva Augustína, prichádza k inému názoru, ktorý je oveľa menej nepriateľský voči pohanským mysliteľom.^[15]

dogmatické diela

Alkuin bol autorom traktátu O viere v svätú a nedeliteľnú Trojicu (lat. De fide sanctae et individuae Trinitatis, 802)^[1], okrem toho mu býva pripisované autorstvo knihy Libri carolini, v ktorej Karol Veľký odmietol byzantskú úctu k obrazom obnovenú siedmym ekumenickým koncilom v roku 787.^[5]

exegézy (výklady) biblických kníh ako: Výklad Evanjelia podľa Jána (lat. Expositio super Iohannem), List (apoštola Pavla) Hebrejom (lat. Expositio in epistolam Pauli apostoli ad Hebreos)
životopisy svätých Willibrorda, Vedasta, Richaria, a veršovaný životopis svätého Martina.^[4]
viac ako 250^[5]/300^[6] listov, ktoré sú významným historickým prameňom
a iné

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Alkuin. In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
↑ ^a ^b Alcuin. In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A-L. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915932. S. 31.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Alcuin. In: FILIT : Otvorená filozofická encyklopédia . Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Katedra aplikovanej informatiky, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Alcuin. In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 35 – 36.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ALCUIN, BL. In: New Catholic Encyclopedia. 2nd Ed. Vol. 1. A – Azt. Washington; Detroit et al. : The Catholic University of America; Gale, 2003. ISBN 0-7876-4008-5. S. 242 – 243.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Alcuin In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c Alcuin. In: Catholic Encyclopedia . New York: Robert Appleton Company; The Encyclopedia Press, . S. 276 – 279. Dostupné online.
↑ Encyklopaedie Paedagogická, Slovník Vědomostí z vychováváni a vyučování domáciho a veřejného ve školách nižšich, střednich a vysokých. Díl První. Praha : František Šimáček, 1886. S. 211.
↑ Veľkomoravské legendy a povesti. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 978-80-222-0164-3. S. 131.
↑ ^a ^b STANČEK, Ľubomír; ŠURÁK, Marián. Rétorika dnes. Ružomberok : Vydal Rektorát Katolíckej univerzity, 2006. Dostupné online. ISBN 978-80-8084-110-2. S. .
↑ RATKOŠ, Peter. Pramene k dejinám Veľkej Moravy. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964. S. 151.
↑ PASIAR, Štefan. Dejiny knižníc na Slovensku. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977. S. 463.
↑ ^a ^b BLOUNT, Sir Thomas Pope. Censura Celebriorum Authorum: Sive Tractatus in Quo Varia Virorum Doctorum de Clarissimis Cujusque Seculi Scriptoribus Judicia Traduntur. Unde Facillimo Negotio Lector Dignoscere Queat Quid in Singulis Quibusque Istorum Authorum Maximè Memorabile Sit, & Quonam in Pretio Apud Eruditos Semper Habiti Fuerint. Omnia in Studiosorum Gratiam Collegit, Et in Ordinem Digessit Secundum Seriem Temporis Quo Ipsi Authores Floruerunt, Thomas-Pope Blount .... : apud G. De Tournes, Cramer, Perachon, Ritter, & S. De Tournes, 1710. Dostupné online. S. 342.
↑ ^a ^b Alkuin In: Ottův slovník naučný, První díl. Praha: J. Otto, 1888. S. 900 – 901, dostupné online
↑ ^a ^b ^c Carolingian Renaissance. In: Encyclopedia of Medieval Philosophy : Philosophy Between 500 and 1500. Ed. Henrik Lagerlund. Heidelberg, London, New York : Springer Science+Business Media B.V., 2011. ISBN 978-1-4020-9728-7, 978-1-4020-9729-4. S. 192 – 193.
↑ ALCUIN (730-804). In: Encyclopedia of the Middle Ages. Ed. André Vauchez, Barrie Dobson, Michael Lapidge. Vol. 1. A – J. Chicago : Fitzroy Dearborn Publishers, 2000. S. 34.

Astronomický portál

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[bel-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Alkuin. In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.

[Otto1-2] Alcuin. In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A-L. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915932. S. 31.

[fil-3] Alcuin. In: FILIT : Otvorená filozofická encyklopédia . Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Katedra aplikovanej informatiky, . Dostupné online.

[:ODX-4] Alcuin. In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 35 – 36.

[catkniha-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ALCUIN, BL. In: New Catholic Encyclopedia. 2nd Ed. Vol. 1. A – Azt. Washington; Detroit et al. : The Catholic University of America; Gale, 2003. ISBN 0-7876-4008-5. S. 242 – 243.

[bri-6] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Alcuin In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online.

[:cat-7] Alcuin. In: Catholic Encyclopedia . New York: Robert Appleton Company; The Encyclopedia Press, . S. 276 – 279. Dostupné online.

[EP-8] Encyklopaedie Paedagogická, Slovník Vědomostí z vychováváni a vyučování domáciho a veřejného ve školách nižšich, střednich a vysokých. Díl První. Praha : František Šimáček, 1886. S. 211.

[9] Veľkomoravské legendy a povesti. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 978-80-222-0164-3. S. 131.

[ĽS-10] STANČEK, Ľubomír; ŠURÁK, Marián. Rétorika dnes. Ružomberok : Vydal Rektorát Katolíckej univerzity, 2006. Dostupné online. ISBN 978-80-8084-110-2. S. .

[11] RATKOŠ, Peter. Pramene k dejinám Veľkej Moravy. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964. S. 151.

[12] PASIAR, Štefan. Dejiny knižníc na Slovensku. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977. S. 463.

[:0-13] BLOUNT, Sir Thomas Pope. Censura Celebriorum Authorum: Sive Tractatus in Quo Varia Virorum Doctorum de Clarissimis Cujusque Seculi Scriptoribus Judicia Traduntur. Unde Facillimo Negotio Lector Dignoscere Queat Quid in Singulis Quibusque Istorum Authorum Maximè Memorabile Sit, & Quonam in Pretio Apud Eruditos Semper Habiti Fuerint. Omnia in Studiosorum Gratiam Collegit, Et in Ordinem Digessit Secundum Seriem Temporis Quo Ipsi Authores Floruerunt, Thomas-Pope Blount .... : apud G. De Tournes, Cramer, Perachon, Ritter, & S. De Tournes, 1710. Dostupné online. S. 342.

[Ott-14] Alkuin In: Ottův slovník naučný, První díl. Praha: J. Otto, 1888. S. 900 – 901, dostupné online

[:02-15] Carolingian Renaissance. In: Encyclopedia of Medieval Philosophy : Philosophy Between 500 and 1500. Ed. Henrik Lagerlund. Heidelberg, London, New York : Springer Science+Business Media B.V., 2011. ISBN 978-1-4020-9728-7, 978-1-4020-9729-4. S. 192 – 193.

[EMA-16] ALCUIN (730-804). In: Encyclopedia of the Middle Ages. Ed. André Vauchez, Barrie Dobson, Michael Lapidge. Vol. 1. A – J. Chicago : Fitzroy Dearborn Publishers, 2000. S. 34.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]