Elektrická jednotka radu 471
Jednotka 471.035 v Ostrave báňském nádraží VOK
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť	140 km/h
Trvalý výkon	2 000 kW
Viacnásobné riadenie	Áno, možno spojiť až 12 jednotiek. V prevádzke bývajú spojené maximálne 4 jednotky.
Napájacie sústavy	3 kVDC
Regulácia výkonu	IGBT tranzistory
Trakčný motor	Škoda ML 4144 K/6 (4×)
Výkon trakčného motora	500 kW
Vykurovanie súpravy	elektrické teplovzdušné
Usporiadanie pojazdu	Bo'Bo'+2'2'+2'2
Trvalá ťažná sila	99 kN
Maximálna ťažná sila	180 kN
Rozchod	1 435 mm
Minimálny polomer prechádzania oblúkov	120 m
Hmotnosť	155,4 t
Adhézna hmotnosť	62,7 t
Dĺžka cez nárazníky	79 200 mm
Výška	4 635 mm
Cestujúci a služby
Miest na sedenie	310, z toho 1. trieda: 23
Celkový počet cestujúcich	643
Vozňová trieda	1. a 2.
Prístup pre imobilných cestujúcich	áno
Výrobné údaje
Výrobca	ČKD Vagonka (teraz Škoda Vagonka) Škoda Transportation
Prevádzkovateľ	ČD
Rok výroby	1997 – 2013[1][2]
Počet vyrobených kusov	83[1][2]
V prevádzke v období	2000 – súčasnosť

City Elefant je obchodný názov pre elektrickú dvojpodlažnú jednotku skladajúcu sa z elektrického vozňa radu 471, vloženého vozňa radu 071 a riadiaceho vozňa radu 971 s vozňovými skriňami, zhotovenými z hliníkových zliatin. Je určená pre dopravu cestujúcich v mestských aglomeráciách na tratiach elektrifikovaných jednosmernou sústavou 3kV. Tieto jednotky sa v pražskej prímestskej doprave stávajú od roku 2000 postupne nástupcami elektrických jednotiek radov 451 a 452, resp. nie celkom vyhovujúcich prototypových jednotiek radu 470. Výrobcom jednotiek je konzorcium firiem ČKD Vagonka Ostrava a Škoda Plzeň.^[3]

Jednotke sa medzi zamestnancami železnice a železničnými fanúšikmi prezýva „ešus“ (označenie vzniklo recesistickou substitúciou za opisné označenie „trojdielna hliníková súprava“), prípadne „hliník“ alebo „ľadovec“ (podľa prevažne bieleho náteru prvých vyrobených jednotiek).^[4] České dráhy 29. júna 2006 tieto jednotky pomenovali obchodným menom City Elefant na základe návrhu, ktorého autorom je Aleš Merc z Trutnova; súčasne začali byť dodávané v novom bielo-modro-červenom farebnom prevedení.^[5][6] Nasledujúci náter je už bielo-modrý korporátný.

Jednotku začali v roku 1992 vyvíjať Moravskoslezskej Vagonke Studénka a AEG. Jednotky sú vývojovým pokračovaním radu 470, pričom sa zohľadnili mnohé skúsenosti z testovacej prevádzky staršieho typu. Roku 1994 bola k spolupráci pribraná Škoda Dopravní technika (dnes Škoda Transportation). Prvých päť jednotiek bolo dodaných Českým dráham na prelome rokov 2000/2001. Do januára 2005 bolo dodaných celkom 16 jednotiek v staršom prevedení a jeden vložený vozeň 071.008 navyše (471.002 bola dodaná ako dvouvňozová), do roku 2008 mali sa dodať ďalších 14 jednotiek. V roku 2006 podpísali České dráhy a ČKD Vagonka zmluvu o dodaní ďalších 30 jednotiek.^[7] K polovici apríla 2007 prevádzkovali České dráhy 27 jednotiek, ku koncu roka 2008 bolo v stave ČD už 42 jednotiek, v septembri 2010 bolo v prevádzke 63 jednotiek,^[8] v apríli 2011 spolu 70 jednotiek.^[9] V decembri 2012 bolo v prevádzke ČD 81 jednotiek. Inventárne čísla dodávaných jednotiek tvorí vzostupnú sériu s výnimkou čísiel 027 – 030 dodaných mimo poradia. Jednotky od čísla 031 sú nakupované v rámci zmluvy z roku 2006. Na konci roka 2009 České dráhy podpísali ďalšiu zmluvu, na základe ktorej bude dodaný ďalších 15 jednotiek čísel 061 až 075. Dodávky budú prebiehať do konca roka 2011.^[10] Z januára 2011 pochádza posledná zmluva na 8 jednotiek v celkovej hodnote 1,75 miliardy Kč s dodaním do jari 2013. štyri boli určené pre Moravskosliezsky kraj a štyri pre trať Praha – Benešov a boli zo 40% spolufinancované EÚ z regionálnych operačných programov.^[11] Pre tento účel boli tiež opatrené reklamnými polepy.

Všetky vozne jednotky sú dvojpodlažné s nástupnou hranou na úrovni 550 mm nad temenom koľajnice (t. j. na úrovni nástupišťa). Dĺžka súpravy cez spriahadla je 79,2 metra, hmotnosť 155,4 ton. Skrine sú zvarené z profilov, vyrobených z hliníkových zliatin. Maximálna rýchlosť jednotky je 140 km/h a konštrukčná rýchlosť 160 km/h (jednotky radov 451 a 452 majú maximálnu rýchlosť 100 km/h). Formálne má jednotka 643 miest pre cestujúcich, z toho 310 k sedeniu (287 v druhej a 23 v prvej vozňovej triede). Oddiel prvej triedy sa nachádza v hornom podlaží elektrického vozňa, v ostatných vozňoch jednotky sú iba oddiely druhej triedy. Celá jednotka je vybavená klimatizáciou, hlásiacim a vizualizačným systémom INISS od spoločnosti CHAPS (medzi fanúšikmi informačných systémov známy tiež pod menom Andula), okná v oddieloch pre cestujúcich nie sú otváracie, od č.16 do č. 60 nie sú použité ani okná s klapkami pre núdzové vetranie. Krajné nástupné priestory jednotky sú vybavené zdvíhacími plošinami pre cestujúcich na invalidnom vozíku.^[4]

Pojazd motorového vozňa jednotky je tvorený dvoma dvojnápravovými podvozkami s individuálnym pohonom náprav trojfázovými asynchrónnymi trakčnými motormi zapojenými do dvojitej hviezdy. Trakčné meniče sú realizované ako moduly IGBT s kvapalinovým chladením. Meniče sú osadené prvkami Eupec s maximálnym záverným napätím 3,3 kV.

Jednotky 029, 030 a od čísla 061 sú vybavené systémom premostenia záchrannej brzdy.^[12]

Riadenie súpravy je možné v troch režimoch: Automatické vedenie vlaku, Automatická regulácia rýchlosti a manuálny režim. Riadiaci systém tiež dovoľuje ovládanie až štyroch (niekde je udávaných až dvanásť) spojených jednotiek z jedného stanovišťa.^[13] V praxi je toto využívané predovšetkým pri doprave väčšieho počtu jednotiek naraz (napr. Pri jazdách z/do depa).

Plánovaná životnosť je udávaná najmenej 40 rokov.^[14] Cena súpravy predstavovala v čase výroby asi 216 miliónov Kč (bez DPH).^[15]

Uvažovalo sa tiež o možnosti odvodených dvojsystémových variantov vrátane diaľkovej verzie.^[4] O stavebnicovom odvodzovaní ďalších jedno aj viacsystémových jednotiek s variantmi maximálnej rýchlosti 120, 140, 160 a 200 km/h a možnými variáciami usporiadania interiéru sa zmieňovali České dráhy aj v apríli 2007.^[16] Po niekoľkých doobjednávkach bol celkový počet jednotiek stanovený na 83 a všetky zostali v pôvodnej jednosystémovej verzii.

• Rad 575 Litovských železníc (140 km/h, 25 kV~50 Hz)
• Rad 671 ZSSK (160 km/h, 3 kV js, 25 kV~50 Hz)
• Rad 675 Ukrajinských železníc (160 km/h, 3 kV js, 25 kV~50 Hz)
• Rad 951 ZSSK (160 km/h, push-pull jednotka bez hnacieho elektrického vozňa)
• Deutsche Bahn – DB Regio objednala 6 súprav (push-pull, 189 km/h) s rušňom Škoda 109E. Súpravy majú byť dodané v roku 2016.

Väčšinu dodaných súprav prevádzkuje DKV Praha, prevádzková jednotka Odstavné nádraží Praha-jih (Praha ONJ). Nasadené sú v prímestskej doprave na všetkých elektrifikovaných tratiach v okolí hlavného mesta (do Kolína, Nymburku, Kralup nad Vltavou, Berouna a Benešova) na linkách systému Esko. Na najvyťaženejších spojoch sa uplatňujú aj dvojica spojených jednotiek pomocou viacnásobného riadenia. Medzi doplnkové výkony patria osobné vlaky na trase Kolín – Pardubice – Česká Třebová, prípadne až do Letohradu. Skúšobne vycestovala dvojica spojených jednotiek rady 471 tiež na rýchlikovom spoji medzi Prahou a Moravskosliezskym krajom^[17], čo sa stalo od roku 2013 i pravidlom. Medzi rokmi 2009 – 2012 boli cez víkendy prebytočné pražské jednotky využité k vedeniu zastávkových vlakov z Děčína do Mostu, po dodávkach jednotiek RegioPanter ale boli z tohto výkonu stiahnuté. Namiesto toho sa začali objavovať o víkendových dňoch na rýchlikoch Praha – Děčín, ktoré v pracovných dňoch jazdia ako klasické súpravy vedené rušňami radu 162.

Dvanásť jednotiek prevádzkuje DKV Olomouc, a to v prevádzkovej jednotke Bohumín.^[8] Do Bohumína sú zaradené jednotky inventárnych čísel 024, 025, 035 a 054 až 058 a 080 až 083. Od 10. decembra 2006 jazdia dve jednotky na tratiach Opava východ – Ostrava-Svinov a Ostrava-Svinov – Český Těšín. Prvé dve jednotky boli slávnostne pomenované Ostrava a Opava, tretia má meno Moravskoslezský kraj, štvrtá Bohumín, piata Havířov a šiesta Český Těšín.^[14][18] Na Ostravsku České dráhy počítali s využitím najmenej 15 jednotiek.^[14][19], neskôr bolo toto rozhodnutie prehodnotené a zostalo u týchto dvanástich kusov. Ťažiskovým výkonom sú osobné vlaky na dvoch chrbtových linkách: Mosty u Jablunkova – Karviná – Ostrava – Studénka (od roku 2015 niektoré spoje až k letisku Ostrava-Mošnov) a Český Těšín – Havířov – Ostrava – Opava. V pracovné dni je na posilových spojoch dopĺňajú staršie jednotky radu 460.

Dňa 28. júna 2010 došlo v Ústí nad Labem k nehode elektrickej jednotky s hnacím vozňom 471.005-9. Pri nehode zomrel rušňovodič.^[20] Dôležitou okolnosťou pri nehode bola rýchlosť vlaku 108 km/h namiesto 50 km/h povolených v okamihu nehody kvôli výhybke postavené do odbočky.^[20][21] Jednotka bola ťažko poškodená. Po oprave, pri ktorej bola vozňová skriňa riadiaceho vozňa 971.005 nahradená novo vyrobenou, bola vrátená do prevádzky.

Neskoro večer dňa 23. augusta 2011 došlo v Prahe-Libni k zrážke osobného vlaku z Kolína do Prahy s posunovacím rušňom 742.330 dopravcu ČD Cargo.^[22] Pri nehode boli zranení štyria ľudia – dvaja pracovníci a dvaja cestujúci. Celková škoda sa vyšplhala na 13 miliónov CZK, z toho šesť miliónov na hnacom vozni 471.003.^[23]

Večer dňa 22.10. 2011 vykoľajila na Polaneckej spojke v oblasti Poodří jednotka 971 025 + 471 025. Pri nehode bol zranený rušňovodič a ďalších šesť cestujúcich. Príčinou nehody bola zlá viditeľnosť, rušňovodič prehliadol návestidlo stoj a pokračoval ďalej do stanice Ostrava Svinov. Na Odb. Odra vošiel na odvratnú kusú koľaj, kde pri rýchlosti cca 60 – 80 km/h vykoľajil. Keďže sa nehoda stala v ťažko prístupnom teréne, musela pre zranených cestujúcich prísť náhradná súprava.^[24]

30. 12. 2014 – 971.074 + 362.161

14. 7. 2015 – 471.040 (vyjdenie cez narážadlo do haly stanice)

Biskup Lobkowicz 4. decembra 2009 požehnal v Ostrave novej jednotke modlitbou: „Ochraňuj všetkých, ktorí budú používať tieto vlaky.“^[25]

• Elektrická jednotka radu 471 odchádza zo stanice Praha Masarykovo nádraží.
• 
  Jednotka radu 471 na stanici Praha-Smíchov. Variant pôvodného náteru – „ľadovec“.
• 
  Jednotka radu 471 v Srbsku. Variant pôvodného náteru.
• 
  Nová jednotka radu 471 odstavená na stanici Praha-Bubeneč. Náter „CityElefant“.
• 
  Jednotka „CityElefant“ s pohľadom na riadiaci voz na stanici Praha Masarykovo nádraží.
• 
  Jednotka „CityElefant“ s pohľadom na riadiaci voz na stanici Praha-Smíchov. Korporátny náter.
• 
  Vnútorná informačná tabuľa
• 
  Vonkajšia informačná tabuľa

• Commons
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrická jednotka 471

• Zbyněk Zlinský: Riadiace vozy na našich koľajniciach: rad 971, www.vlaky.net, 7. 4. 2007
• Rostislav Jančar: City Elefant - pantograf, ktorý je lepší ako Pendolino technet.idnes.cz, 5. 6. 2008
• Elektrické jednotky na našich koľajniciach: rad 471, portál vlaky.net, PhDr. Zbyněk Zlinský, 2009
• Elektrická jednotka radu 471, Atlas lokomotív, David Švestka

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Elektrická jednotka 471 na českej Wikipédii.